Vnútorné dieťa v našom podvedomí
V súčasnosti už nikto nepochybuje o tom, že prvé roky nášho života sú kľúčové pre náš ďalší život. Na základe interakcie s okolím si vytvárame všetky základné predpoklady ovplyvňujúce naše presvedčenia o sebe a o svete. Sú to veľmi hlboké a mocné programy ovplyvňujúce naše podvedomé reakcie. Rodičovstvo je stále právom a nie výsadou. Učíme sa byť rodičmi na základe vlastných omylov. Nemusíme skladať skúšky, aby nám bolo dovolené stať sa nimi. Je mi nádejou, že existuje stále viac ľudí, ktorí hovoria o uvedomelom a „osvietenom“ rodičovstve. Stále však ešte väčšina z nás prechádza neradostným a často veľmi bolestivým detstvom. Programy, ktoré si nesieme hlboko v sebe nás obmedzujú, sme plní vnútorných konfliktov, strachu a nízkej sebaúcty.
Ak chceme vedome zmeniť svoj život a nájsť vnútornú rovnováhu, sebavedomie alebo psychické zdravie, nevyhnutne narážame na odpor vychádzajúci z nášho podvedomia. Cítime sa bezmocne, keď stojíme tvárou v tvár emóciám a fyzickým prejavom, ktoré nedokážeme vedome ovplyvniť alebo zmeniť. Prejavy vnútorného konfliktu pri tom môžu nadobúdať najrôznejšie podoby od koktania, cez problémy s močením až po úzkostnú poruchu čí sociálnu fóbiu.
Ľudia, s ktorými sa stretávam v mojej hypnoterapeutickej praxi sa delia na dve skupiny. Jedna časť mojich klientov prešla traumatizujúcim zážitkom, ktorý zostal v ich podvedomí nespracovaný. Časť ich bytosti zostáva uväznená v pocitoch, ktoré im nikto nepomohol pochopiť, vyrozprávať alebo spracovať. Mladý muž trpiaci koktaním, ktoré sa v čase, keď sa rozhodol pre hypnoterapiu, výrazne zhoršilo, objavil v sebe jeden taký zážitok. Jeden z jeho bratov ho zatvoril v stodole a on sa odtiaľ nemohol dostať. Prežil bezmocnosť a strach, ktoré prepukli do hysterického záchvatu. Keď ho rodičia našli a upokojovali, ten, ktorý ho tam zatvoril, sa mu za ich chrbtom smial.
Spýtala som sa ho, čo v ňom zostalo nevypovedané, čo by povedal tomu, kto mu ublížil…Jeho odpoveď v podobe nadávok ma vôbec neprekvapila. Potom sme sa venovali chlapcovi a tomu, čo potreboval v tej chvíli, aby sa neuzatvoril a nebál sa vyjadrovať svoje pocity. Je bežným javom, že počas hypnózy ľudia s poruchou reči, hovoria voľne a plynule. Rovnako to bolo aj u tohto mladíka. Jeho stav sa vďaka autohypnóze, ktorej sa doma medzi sedeniami pravidelne venoval, veľmi rýchlo zlepšil. Len málokto z tých, čo prídu na hypnoterapiu, si uvedomujú, že vytvoriť nový návyk chvíľu trvá a ich aktívna spolupráca je pre dosiahnutie trvalej pozitívnej zmeny nevyhnutná. Tento mladý muž patril k tým, ktorý skutočne túžil po zmene a po tom, čo pochopil príčiny svojho problému a zažil vnútornú zmenu svojho vnútorného dieťaťa, dokázal vytrvať a pokračovať v autohypnóze až do dosiahnutia svojho vysnívaného cieľa.
Druhá časť klientov predstavuje tých, ktorí prežili svoje detstvo s rodičmi, ktorí neboli pripravení sa nimi stať, určite nie svojim prístupom k nim alebo svojim psychickým stavom. Jedna z mojich klientiek trpiaca neznesiteľnými migrénami spojenými s nevoľnosťou prežila svoje detstvo s tyranizujúcou, psychicky chorou matkou. Bola bitá a ponižovaná, ak priniesla zo školy niečo iné ako jednotku, alebo ak nebola schopná naplniť mnohokrát nesplniteľné nároky svojej matky. Migrénami trpievala už od detstva, ale stali sa neznesiteľnými po tom, čo sa jej samotnej narodilo dieťa. Práve v tom období ma vyhľadala. Obávala sa, že sa nedokáže o svoje dieťa postarať, ak sa bude jej zdravotný stav zhoršovať.
Povedala mi, že svojej mame, ktorá už v tom čase nežila, odpustila a ako dospelá už chápala, že jej matka bola psychicky chorá a za svoje správanie vlastne nemohla. Vysvetlila som jej, že bolesti môžu byť spôsobené nespracovanými emóciami, ktoré v sebe dlhé roky zbierala. Veľakrát majú ľudia pocit, že sa vedome so situáciou vysporiadali a svoju minulosť uzavreli. Ale je veľký rozdiel, či to urobia vedome alebo v hlbšom stave uvoľnenia, resp. hypnózy, počas ktorej dokážu odblokovať a prepustiť zo svojho vnútra dávno potlačené negatívne pocity.
Okrem odpustenia a vyrovnania sa s tými, ktorí nám ublížili, je ešte jeden krok, ktorý je pre uzdravenie zásadný. Je nevyhnutné sa postarať o tú časť podvedomia, ktoré sa nazýva vnútorným dieťaťom. Kontakt s ním je pre mnohých prekvapujúco intenzívny a hlboký. Aj v spomínanom prípade bolo nevyhnutné postarať sa o dievča, ktoré dlhé roky trpelo strachom a nedostatkom lásky. Vyplavilo sa mnoho smútku a bolesti a klientka mu poskytla všetko, čo sa jej v detstve nedostalo. Bolesti sa výrazne zmiernili hneď po prvom sedení, po ďalších dvoch sedeniach úplne odzneli.
Každý, kto sa stretne so svojim vnútorným dieťaťom, v tej chvíli presne vie, čo má preňho urobiť…v tom spočíva naša hlboká múdrosť…Stále znova a znova prežívam hlboké dojatie a pokoru pri stretnutiach s krehkou a múdrou časťou našej bytosti, na ktorú zabúdame…Po uvoľnení negatívnych emócií prichádza hlboký pokoj a uvoľnenie…pocit vnútornej sily a zjednotenia…
Jeden z mojich klientov raz povedal: „Uvedomil som si, že keď zostanem v kontakte s mojim vnútorným dieťaťom, môžem byť lepším, láskyplnejším a hravejším otcom svojim dvom synom.“ Pre mňa ako terapeutku a zároveň matku to bol jeden z tých momentov, ktoré sa stávajú súčasťou mojej bytosti, dávajú mi silu a nádej, prehlbujú moju vieru v ľudí a v sen o uvedomelom, „osvietenom“ rodičovstve.